vif

vif, adj.


1. (rapide, alerte, etc.) cāf(ge)scēot lē(o)ht/līht > a.m. light, got. leihts, v.n. léttr, v.h.a. līhti > all.m. leicht, v.s. līht, v.fr. līcht ♦ snell, v.n. snjallr, v.h.a. snel > all.m. schnell, v.s. snel ♦ snellic swift/swyft > a.m. swift. être vif (DANS SES MOUVEMENTS/SES ACTIONS) flēogan/flīogan (VF2) > a.m. fly, v.n. fljúga (VF2), v.h.a. fliogan (VF1)> all.m. fliegen, v.fr. fliaga ♦ ōnettan (Vf1) ♦ plegan/plægan (Vf1), plegian/plægian/plagian (Vf2) > a.m. play ♦ scēon (Vf).


2.
(actif, énergique) fæstlic(g)earo/(g)earu/gare/iara > a.m. yare, v.n. gǫrr, v.h.a. garo/garaw > all.m. gar, v.s. garo/garu {wa/wō} ♦ (ge)scēot glædmōd, v.h.a. glatamuot, v.s. gladmōd ♦ hræd/hræþ/hreþ/hred > a.m. rathe, got. raþs, v.n. hraðr, v.h.a. hrat ♦ hwæt, v.s. hwat ♦ līffæst mægenfæstrecen/rycen/recon sc(e)arp/scærp > a.m. sharp, v.n. skarpr, v.h.a. sarph/scarp/scarf > all.m. scharf, v.s. skarp, v.fr. skerp ♦ sprin(g)d stranglic, v.h.a. stranglīh ♦ unslāw/unslǣw/unslēaw. qui n’est pas vif (PERSONNE) ungearu/ungearo, v.h.a. ungaro.


3.
(ESPRIT) cwic/cweoc/cwyc/c(w)uc, cwicu/cwico (u) > a.m. quick, got. qius (u), v.n. kvikr/kykr, v.h.a. quek > all.m. keck, v.s. quik/quic, v.fr. quik ♦ (g)earo ← ♦ glē(a)w/glāw/glǣw (wa/wō), got. glaggw(u)s (u), v.n. gløggr (wa/wō), v.h.a. glāw, v.s. glau (wa/wō) ♦ horsc, v.n. horskr, v.h.a. horsc, v.s. horsk ♦ hræd ← ♦ līflic > a.m. lively, v.n. lífligr, v.h.a. līblīch. vif d’esprit glē(a)w ← ♦ sc(e)arp ← ♦ scearpþancol.


4.
(intense) (SENTIMENT) hāt > a.m. hot, v.n. heitr, v.h.a. heiz > all.m. heiss, v.s. hēt, v.fr. hēt ♦ hēa(h)lic swīþlic. (SENSATION) swīþlic. être vif (DOULEUR, etc.) (ge)hātian (Vf2), v.h.a. heizēn (Vf3). plus vif (DOULEUR) gefrēdra.


5.
(acerbe) vif dans ses propos biterwyrde (ja/jō) ♦ hrædwyrde (ja/jō) ♦ sc(e)arp ← ♦ tungwōd.