copeau

copeau, n.


gesceaf sceaf(o)þa/scæfþa (m. an) ♦ scrēade (f. ōn), scrēad (f.) > a.m. shred, v.h.a. scrōt > all.m. Schrot ♦ scrēadung/scrādung (f. ō) ♦ spōn (m. et f.) > a.m. spoon, v.n. spónn/spánn, v.h.a. spān (m. i) > all.m. Span, v.fr. spōn. copeau plein de sève sæpspōn (f.). copeaux ǣcyrf (nt. ?).