divin

divin, adj.


1. (de Dieu) dryhtenlic/drihtenlic dryhtlic/drihtlic godcund, v.h.a. gotchund, v.s. godkund ♦ godcundlic, v.h.a. gotkundlīh ♦ godlic, v.fr. godlik. (provenant de Dieu) godcund ← ♦ godcundlic ← ♦ heofonlic > a.m. heavenly, v.h.a. himillīh > all.m. himmlisch.


2.
(de nature divine) godcundlic ←. créature divine godcundnes (f. jō).
personne divine
god (m. a) > a.m. god, got. guþ (m. a), v.n. goð (nt.), v.h.a. got (m. a) > all.m. Gott, v.s. god, v.fr. god. nature divine godcund(lic)nes (f. jō) ♦ godcundspēd (f. i) ♦ godhād (m. u et a) ♦ godmægen (nt. a).