épine

épine, n.


1. brord (m.), v.n. broddr (m.) ♦ ord (m. et nt. a), v.n. oddr (m.), v.h.a. ort (m. et nt. a) > all.m. Ort, v.s. ord, v.fr. ord ♦ palstr/palester/plaster pīl (m. a) ♦ prica (m. an), price (f. ōn) > a.m. prick ♦ pricel (nt. ?) ♦ pynca/pinca (m. an) ♦ sticel (m.), v.n. stikill (m.), v.h.a. stihhil ♦ sticels (m.) ♦ þorn/þyrn (m. a) > a.m. thorn, got. þaurnus (m. u), v.n. þorn, v.h.a. thorn (m. a) > all.m. Dorn, v.s. thorn, v.fr. thorn. d’épines þyrnen, v.h.a. durnīn, v.fr. thornen. pourvu d’épines þyrnen ← ♦ þyrniht(e).


2.
épine dorsale hry(c)g/hrig/hric/(h)ricg/ricig (m.) > a.m. ridge, v.n. hryggr (m. i), v.h.a. hrucki > all.m. Rücken ♦ hrycgbān (nt. a) ♦ hrycgmergliþ/hrycgmearhliþ (nt. a).