évêché

évêché, n.


1. (ville épiscopale) bisc(e)opstōl (m. a) ♦ mynsterstōw (f. wō).


2. (juridiction d’un évêque, diocèse) bisc(e)opdōm/biscepdōm (m. a) ♦ bisc(e)oprīce (nt. ja) > a.m. bishopric ♦ bisc(e)opscīr (f. ō) ♦ bisc(e)opseld/bisceopseld (nt. ja) ♦ bisc(e)opsetl (nt. a) ♦ bisc(e)opseðl (nt.) ♦ rīce, got. reiki, v.n. ríki, v.h.a. rīhhi > all.m. Reich {nt. ja}, v.s. rīki, v.fr. rīke ♦ scīr (f. ō) > a.m. shire, v.h.a. scīra.


3.
(siège/palais épiscopal) bisc(e)opseld ← ♦ bisc(e)opsetl (nt. a) ♦ bisc(e)opseðl (nt.) ♦ bisceopstōl (m. a) ♦ stōl > a.m. stool, got. stōls, v.n. stóll, v.h.a. stuol > all.m. Stuhl {m. a}, v.s. stōl, v.fr. stōl.