infect

infect, adj.


1. (ODEUR) fūl > a.m. foul, got. fūls, v.n. fúll, v.h.a. fūl > all.m. faul, v.s. fūl, v.fr. fūl ♦ fūlstincende rēocenderun(o)l ♦ ? stencbǣre stincende unswēte (i), v.h.a. unsuozi (ja/jō), v.s. unswōti. de façon infecte fūle. odeur infecte fūl (nt.) ♦ fȳlnes/fūlnes (f. jō) > a.m. foulness ♦ stenc (m. i) > a.m. stench, v.h.a. stanch (m. a) > all.m. Gestank.


2.
(infâme) adelihtfūl ← ♦ horig, v.h.a. horig ♦ horsc, v.n. horskr, v.h.a. horsc, v.s. horsk ♦ horsclic/horxlic horweht(e)/horwiht/hor(h)ehtorfeorme/orfyrme/orfirme sc(e)andlic, v.h.a. scantlīh ♦ slipor, v.h.a. slefar ♦ sol unclǣneunsȳfre (ja/jō), v.h.a. unsūbar, unsūbiri ♦ wamm/wem(m)/wæm, got. gawamms, v.s. wamm ♦ wlǣtlic yfel(l)ic. devenir infect (PERSONNE) āfūlian (Vf2). d’une manière infecte fūl(l)īce > a.m. foully.