nord

nord, n. et adj.


1. n. norþdǣl (m. i). au nord, loc. adv. norþ > a.m. north, v.n. norðr, v.h.a. nord > all.m. nord, v.s. norđ, v.fr. north ♦ be norþan norþan norþrihte(s)/norþryhtenorþweard(es) > a.m. northward(s) ♦ on norþan. au nord de be norþan. du côté du nord norþ umbūtan. du nord, loc. adj. norþerne > a.m. northern ♦ norþlic norþeweard/norþanweard > a.m. northward, v.n. norðanverðr. du nord, loc. adv. norþ ← ♦ norþan norþweard(es)on norþan. plus au nord, loc. adj. norþerra. plus au nord, loc. adv. norþor. le plus au nord, loc. adj. norþ(e)mest > a.m. northmost. vers le nord be norþannorþ ← ♦ norþannorþrihte(s) ← ♦ norþweard(es) ← ♦ on norþan. incliné vers le nord norþheald. qui s’étend au nord norþlang. nord du ciel norþrodor (m. a). océan du nord norþgārsecg (m. ja). vent du nord norþ(an)wind, v.h.a. nordwint {m. a}. vent franc du nord rihtnorþanwind (m. a).


2.
adj. partie nord norþdǣl (m. i) ♦ norþende (m. ja) ♦ norþhealf, v.h.a. nordhalba {f. ō} ♦ norþland (nt. a) ♦ pointe nord norþhyrnenorþscēata (m. an).