ponctuation

ponctuation, n.


(GRAMM.) tōdāl/tōdǣl (nt.). mettre la ponctuation āmearcian (Vf2) ♦ (ge)me(a)rcian (Vf2) > a.m. mark, v.n. marka, v.h.a. marchōn (Vf2), v.s. markōn, v.fr. merkia ♦ tōdǣlan/tōdēlan, got. disdailjan, v.h.a. ziteilen > all.m. zerteilen {Vf1}, v.s. tedēlian, v.fr. tōdēla. signe de ponctuation tōdāl ←.